Volám sa Lauren a pochádzam z Anglicka. Príbeh môjho úsmevu sa začal pred 6 rokmi. Predstav si to. Tvoja prvá osudová láska ti povie, že čaká dieťa s inou ženou. Keďže ma nepodviedol a na rovinu mi všetko povedal, rozhodla som sa, že zostanem pri ňom a počkám ako sa to všetko vyvinie.

V tom čase som mala 19 rokov. Nechcela som byť bremenom v danej situácii, tak som si povedala, že si dám pauzu od všetkého. Urobím niečo pre seba! Verila som, že ak strávim čas venovaním samej sebe, pomôžem môjmu vzťahu a lepšie znesiem myšlienku, že sa stanem “macochou”.

Potrebovala som niekde odísť… Niečo dokázať… Môj otec vtedy býval vo Vietname, v hlavnom meste Hanoi. Rozhodla som sa ísť za ním. Vedela som, že 3 mesiace v Hanoi mi postačia na to byť nejaký čas s otcom a urobiť si CELTA certifikát na výučbu angličtiny. V Anglicku som pracovala ako predavačka a popritom som online študovala vysokú školu cez Open University. Požiadala som o 3 mesačné neplatené voľno a už mi nič nebránilo odísť do Vietnamu a študovať.

Svoje rozhodnutie som oznámila rodine a priateľovi, ktorí ma našťastie úplne podporili.

Preskočme 4 mesiace a 3 týždne. Ocitla som sa vo Vietname. Vraví sa: ”Čo nepoznáte, to vám nechýba”. A ja som spoznala… Už som vedela, že ak sa vrátim naspäť do Anglicka, bude mi to tu veľmi chýbať. Nový život v Ázii mi otvoril oči. Jednou z najväčších zmien bolo ranné vstávanie do práce. Ráno som vstávala s radosťou. Zamilovala som sa do svojej práce. Obľúbila som si deti, ktoré som učila angličtinu a pocit, ktorý som mala v triede medzi nimi, bolo niečo, na čom som začala byť závislá. Týždeň pred mojím odchodom domov som si uvedomila, že sa nechcem vrátiť k životu, ktorý som viedla predtým.

Zdvihla som telefón a urobila tri kľúčové telefonáty.

Prvý bol ten najľahší. Zavolala som svojej šéfke a dala som výpoveď. Druhý bol mojej mame. Mama ma veľmi dobre pozná a moja voľba nebola pre ňu prekvapením. Tretí telefonát bol ten najťažší, môjmu priateľovi. Po celý čas sme boli v kontakte. Keď som mu oznámila svoje rozhodnutie, vzal to ako pravý gentleman. Vedel, že potrebujem robiť to, čo ma napĺňa a robí šťastnou.

Ťažko povedať, čo všetko som vtedy cítila. Stratila som svoju prvú lásku, ale zároveň som sa tešila. Cítila som sa slobodná a samostatná. Vedela som, že som na správnej ceste. Aj teraz, s odstupom času som veľmi vďačná za to, že sa to všetko stalo. Že som sa rozhodla ostať vo Vietname. Tento rok to už bude 6 rokov môjho pobytu v Ázii. Z toho 4 roky vo Vietname a 2 roky v Singapure. Musím povedať: „Aj keď mi život v Ázii priniesol rôzne situácie, pocit šťastia mi zotrval dodnes.“ :-))

Pin It on Pinterest

Share This

Pokračovaním v prehliadaní tejto webovej stránky súhlasíte s používaním cookies. viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť