Volám sa Lauren a pochádzam z Anglicka. Príbeh môjho úsmevu sa začal pred 6 rokmi. Predstav si to. Tvoja prvá osudová láska ti povie, že čaká dieťa s inou ženou. Keďže ma nepodviedol a na rovinu mi všetko povedal, rozhodla som sa, že zostanem pri ňom a počkám ako sa to všetko vyvinie.
V tom čase som mala 19 rokov. Nechcela som byť bremenom v danej situácii, tak som si povedala, že si dám pauzu od všetkého. Urobím niečo pre seba! Verila som, že ak strávim čas venovaním samej sebe, pomôžem môjmu vzťahu a lepšie znesiem myšlienku, že sa stanem “macochou”.
Potrebovala som niekde odísť… Niečo dokázať… Môj otec vtedy býval vo Vietname, v hlavnom meste Hanoi. Rozhodla som sa ísť za ním. Vedela som, že 3 mesiace v Hanoi mi postačia na to byť nejaký čas s otcom a urobiť si CELTA certifikát na výučbu angličtiny. V Anglicku som pracovala ako predavačka a popritom som online študovala vysokú školu cez Open University. Požiadala som o 3 mesačné neplatené voľno a už mi nič nebránilo odísť do Vietnamu a študovať.
Svoje rozhodnutie som oznámila rodine a priateľovi, ktorí ma našťastie úplne podporili.
Preskočme 4 mesiace a 3 týždne. Ocitla som sa vo Vietname. Vraví sa: ”Čo nepoznáte, to vám nechýba”. A ja som spoznala… Už som vedela, že ak sa vrátim naspäť do Anglicka, bude mi to tu veľmi chýbať. Nový život v Ázii mi otvoril oči. Jednou z najväčších zmien bolo ranné vstávanie do práce. Ráno som vstávala s radosťou. Zamilovala som sa do svojej práce. Obľúbila som si deti, ktoré som učila angličtinu a pocit, ktorý som mala v triede medzi nimi, bolo niečo, na čom som začala byť závislá. Týždeň pred mojím odchodom domov som si uvedomila, že sa nechcem vrátiť k životu, ktorý som viedla predtým.
Zdvihla som telefón a urobila tri kľúčové telefonáty.
Prvý bol ten najľahší. Zavolala som svojej šéfke a dala som výpoveď. Druhý bol mojej mame. Mama ma veľmi dobre pozná a moja voľba nebola pre ňu prekvapením. Tretí telefonát bol ten najťažší, môjmu priateľovi. Po celý čas sme boli v kontakte. Keď som mu oznámila svoje rozhodnutie, vzal to ako pravý gentleman. Vedel, že potrebujem robiť to, čo ma napĺňa a robí šťastnou.
Ťažko povedať, čo všetko som vtedy cítila. Stratila som svoju prvú lásku, ale zároveň som sa tešila. Cítila som sa slobodná a samostatná. Vedela som, že som na správnej ceste. Aj teraz, s odstupom času som veľmi vďačná za to, že sa to všetko stalo. Že som sa rozhodla ostať vo Vietname. Tento rok to už bude 6 rokov môjho pobytu v Ázii. Z toho 4 roky vo Vietname a 2 roky v Singapure. Musím povedať: „Aj keď mi život v Ázii priniesol rôzne situácie, pocit šťastia mi zotrval dodnes.“ :-))